Keď som 10.mája večer dorazil do Sihanoukvile, nemusíte hádať, či moja prvá cesta viedla viedla do detského domova House of family,ktorý zriadil prof.Vladimír Krčméry.Napriek tomu, že už bola tma ako v nigérijskej bani, môj sprievodca, šofér a správca domova Vichet, ktorý ma viezol z letiska v Phnom Penhe, dostal odomňa jasný pokyn -smer detský domov! Kufor naprataný darčekmi, ktoré poslali zo Slovenska Soňa, Lenka I.,Lenka II.,Alena, Kačena, Naďa, Boris, Šaňo, Jano, Babija, Maca, Dodo, z Čiech sa pridali Miro, Rodika, Šárka bol taký natrieskaný , že vo Viedni na letisku ma chceli poslať na protiteroristický pohovor=)) Keď som letuške Austrian Airlines  na prepážke vysvetlil, čo, resp. kto, je dôvodom nadváhy, povedala : Nevykladajte z toho nič, to je úplne, ale úplne v poriadku! Naša spoločnosť má pochopenie pre takéto aktivity!Takto príjemne vďaka šarmantnej dáme z Austrianu začalo moje putovanie do Kambodže.

Deti o mojom príchode nevedeli,Vichetovi s Martinou sa to podarilo utajiť až do konca.Keď sme otvorili bránu a klaksón zopár razy oznámil náš príchod, nastalo niečo, čo sa nedá opísať. 64 párov nôh začalo dupotať po drevených dlážkach domčekov, ale mne to pripomínalo lahodné kroky rozprávkových víl.Rýchlosť, s akou dokázali zvládať schody bola podstatne vyššia, ako rýchlosť Usaina Bolta, keď lámal svetový rekord v šprinte.

Zrazu som sa ocitol v situácii, že som potreboval 64 rúk a 64 líc….Každé z detičiek sa ma chcelo chytiť, každé ma chcelo objať.A keď si uvedomíte, že vzápätí nasledovali bozky, ktoré mám odovzdať všetkým, ktorých som menoval vyššie, práve ma zapísali do Guinessovej knihy rekordov ako najvybozkávanejšieho človeka na svete v priebehu 5 minút.Ale rád sa priznávam, že sa podelím o tie krásne a najúprimnejšie cmukance na svete so všetkými vyššie menovanými.

Ale potom už smer hotel, lebo 25 hodín na ceste človeka naozaj zošrotuje.Darčeky sme naplánovali na odovzdávanie na druhý deň.Soňa s Kačenou si dali záležať a ku každému napísali aj zopár riadkov pre deti.Ťažko opísať, s akým nadšením si otvárali deti darčeky a s akou láskou čítali zopár Soniných, či Kačeniných slov.To proste treba vidieť a zažiť.Malý Matúško, 3 ročný šuhajko z Bratislavy, rovesník najmladšieho chovanca domova Som Nanga, poslal svojmu “parťákovi” tričko so svojou a jeho fotografiou.Hádajte, či si ho malý kambodžský loptoško hneď aj obliekol?

Pre dnešok končím, lebo som bol celý deň s deťmi.Tu v Kambodži sa totiž oslavujú narodeniny princa a 3 dni je sviatok.Ak som si doteraz myslel, že najviac v živote ma vždy dokázala zničiť zimná futbalová príprava, teraz prehodnocujem túto svoju nezmyselnú domnienku.5 kilometrov denne s olovenou vestou, 10 x 400 metrov, 100 brušákov a 250 klikov sú v porovnaní s tým, čo s vami dokáže urobiť 64 detí, skvelé posedenie na koncerte vážnej hudby….

Prstene, ktoré vidíte na fotografii, má 32 dievčat z domova na prstoch aj vďaka firme BORAX z Nových Zámkov.Vďaka!