Putinovi nikdy nešlo o samotný Krym. Chcel ukradnúť celú Ukrajinu aj s jej obilnicou.
9. februára 2015,
petercvik,
Nezaradené
Za veľkými gestami a ešte väčšími vyhláseniami treba vždy hľadať jednoduché, ale o to konkrétnejšie ciele.Dôvodom veľkých vojen boli často paradoxne malé peniaze, dôvodom malých vojen zase ešte paradoxnejšie veľké ciele.Putinom nariadená a ruskými okupačnými vojskami zrealizovaná malá vojna proti Ukrajine a následná anexia Krymu, mali byť len predohrou niečoho podstatne väčšieho.Okupácie Ukrajiny ako celku a jej pridruženia, v preklade podriadenia “slobodným referendom pod namierenými kalašnikovmi” Rusku.Nebyť toho, že na tento štátny banditizmus zareagovalo najmä vďaka Nemecku , Veľkej Británii a predovšetkým USA svetové spoločenstvo, alebo aspoň jeho rozhodujúca časť, mierili by dnes hlavne ruských “mierotvorných” a zároveň aj “mienkotvorných” tankov z Užhorodu trebárs na Michalovce, alebo z Ľvova na poľský Przemysl.Anexiou Krymu sledoval Putin viaceré ciele.Chcel si otestovať možnú politicko-vojenskú reakciu svetového spoločenstva, odpútať pozornosť od domácich problémov a vtedy silnejúcej opozície a samozrejme bojovú (ne)pripravenosť ukrajinskej armády.Tá mala podľa ruských spravodajských informácií, ktoré sa Putinovi v každej rannej zvodke dostávali na stôl, dosahovať úroveň základnej organizácie Komsomolu.Spravodajcovia sa mýlili smerom nadol, úroveň ukrajinských vojsk bola len na stupni klubu pionierov.Vtedajší ruský agent na čele Ukrajiny Vladimír Janukovyč totiž stihol okrem zvyšku ukrajinských devízových rezerv ukradnúť aj baterky z tankov, obrnených transportérov, alebo ako sa zvyklo vravieť za komunizmu : všetko, čo nebolo privarené, alebo zabetónované.Ukrajinská armáda bola veliteľsky, vojensko-technicky a (dez)organizačne na úrovni rozvojových krajín.Keď sa Putinovi podarilo bez odporu bsadiť Krym, začal hrať hru s “povstalcami” v Donecku a Luhansku.Vyzbrojoval žoldnierov, posielal a posiela tam regulárnych ruských vojakov, ktorí tam podľa Putina a ruskej propagandy bojujú počas osobného voľna, alebo dovolenky.Toto sú už argumenty, ktorým nemôže uveriť ani majiteľ modrej knižky, nieto človek, ktorý slúžil v armáde, alebo v akomkoľvek ozbrojenom, alebo aspoň v hasičskom zbore.Pričlenením Ukrajiny k Rusku sledoval Putin však súčasne jeden zo základných ekonomických cieľov : dostať pod kontrolu, presnejšie povedané do vlastníctva, jednu z najväčších obilníc sveta.Ukrajina je dnes tretím najväčším exportérom pšenice na svete a jej postavenie sa môže v tomto rebríčku len posilňovať.Pšenica, alebo potraviny ako také, sú strategickejšia komodita, ako ropa, či plyn.Toho si bol kedysi vedomý Hitler, keď nechával odvážať z Ukrajiny do Nemcka vlaky plné ukrajinskej černozeme.Putin ako správny ochranca prírody(pamätáme si, keď nedávno dal zatknúť a obviniť z terorizmu aktivistov z Greenpeace) nechal zem na mieste kde bola, akurát jej chcel zmeniť gazdu.Navždy.Zatiaľ sa mu to nedarí.Ale gazdovia jeho typu sa nenechávajú odradiť jedným neúrodným rokom…
Za veľkými gestami a ešte väčšími vyhláseniami treba vždy hľadať jednoduché, ale o to konkrétnejšie ciele.Dôvodom veľkých vojen boli často paradoxne malé peniaze, dôvodom malých vojen zase ešte paradoxnejšie veľké ciele.Putinom nariadená a ruskými okupačnými vojskami zrealizovaná malá vojna proti Ukrajine a následná anexia Krymu, mali byť len predohrou niečoho podstatne väčšieho.Okupácie Ukrajiny ako celku a jej pridruženia, v preklade podriadenia “slobodným referendom pod namierenými kalašnikovmi” Rusku.Nebyť toho, že na tento štátny banditizmus zareagovalo najmä vďaka Nemecku , Veľkej Británii a predovšetkým USA svetové spoločenstvo, alebo aspoň jeho rozhodujúca časť, mierili by dnes hlavne ruských “mierotvorných” a zároveň aj “mienkotvorných” tankov z Užhorodu trebárs na Michalovce, alebo z Ľvova na poľský Przemysl.Anexiou Krymu sledoval Putin viaceré ciele.Chcel si otestovať možnú politicko-vojenskú reakciu svetového spoločenstva, odpútať pozornosť od domácich problémov a vtedy silnejúcej opozície a samozrejme bojovú (ne)pripravenosť ukrajinskej armády.Tá mala podľa ruských spravodajských informácií, ktoré sa Putinovi v každej rannej zvodke dostávali na stôl, dosahovať úroveň základnej organizácie Komsomolu.Spravodajcovia sa mýlili smerom nadol, úroveň ukrajinských vojsk bola len na stupni klubu pionierov.Vtedajší ruský agent na čele Ukrajiny Vladimír Janukovyč totiž stihol okrem zvyšku ukrajinských devízových rezerv ukradnúť aj baterky z tankov, obrnených transportérov, alebo ako sa zvyklo vravieť za komunizmu : všetko, čo nebolo privarené, alebo zabetónované.Ukrajinská armáda bola veliteľsky, vojensko-technicky a (dez)organizačne na úrovni rozvojových krajín.Keď sa Putinovi podarilo bez odporu bsadiť Krym, začal hrať hru s “povstalcami” v Donecku a Luhansku.Vyzbrojoval žoldnierov, posielal a posiela tam regulárnych ruských vojakov, ktorí tam podľa Putina a ruskej propagandy bojujú počas osobného voľna, alebo dovolenky.Toto sú už argumenty, ktorým nemôže uveriť ani majiteľ modrej knižky, nieto človek, ktorý slúžil v armáde, alebo v akomkoľvek ozbrojenom, alebo aspoň v hasičskom zbore.Pričlenením Ukrajiny k Rusku sledoval Putin však súčasne jeden zo základných ekonomických cieľov : dostať pod kontrolu, presnejšie povedané do vlastníctva, jednu z najväčších obilníc sveta.Ukrajina je dnes tretím najväčším exportérom pšenice na svete a jej postavenie sa môže v tomto rebríčku len posilňovať.Pšenica, alebo potraviny ako také, sú strategickejšia komodita, ako ropa, či plyn.Toho si bol kedysi vedomý Hitler, keď nechával odvážať z Ukrajiny do Nemcka vlaky plné ukrajinskej černozeme.Putin ako správny ochranca prírody(pamätáme si, keď nedávno dal zatknúť a obviniť z terorizmu aktivistov z Greenpeace) nechal zem na mieste kde bola, akurát jej chcel zmeniť gazdu.Navždy.Zatiaľ sa mu to nedarí.Ale gazdovia jeho typu sa nenechávajú odradiť jedným neúrodným rokom…