Peter Cvik

Dlho to bola len roklina, asi jedna z najvačších v okolí Kyjeva. Na jej dne tiekol stáročia potok, aby sa v septembri 1941 zmenil na rieku krvi….Mesiac po dobytí Kyjeva nemeckými fašistickými vojskami vydal veliteľ Friedrich Jeckeln rozkaz, podľa ktorého sa mali všetci Židia žijúci v Kyjeve dostaviť  dňa 29.septembra 1941 o 8.hodine na križovatku ulíc Melnichovská a Dochturovská.Zobrať si mohli so sebou len cennosti a doklady.Kto by sa nedostavil, podľa rozkazu Jeckelna by bol na mieste zastrelený.Po zhromaždení na určenom mieste boli odvedení všetci židia do rokliny Babij Jar.Ak píšem všetci, tak všetci, vrátane žien, detí a nemluvniat.Museli sa vyzliecť donaha a ľahnúť si tvárou na zem.Potom boli zastrelení ranou to tyla…Dva dni trvali tieto hrozné esesácke jatky, za výdatnej pomoci a asistencie dvoch oddielov ukrajinskej nacistickej milície.Keď sa dno rokliny zaplnilo už postrieľanými ľuďmi, ďalšie prichádzajúce obete si museli ľahnúť na nich a čakať svoju smrť…Ak som písal vyššie že všetci, tak všetci.Vrátane žien, detí a nemluvniat…Celkom 33 771 ľudí tu našlo svoju smrť. Besnenie fašistov tu pokračovalo aj neskôr, vraždené tu boli tisíce Židov, Poliakov, Rusov, Ukrajincov. Stojím pri pamätníku obetiam a po chrbáte mi  nebehá mráz. Človek stuhnutý od žiaľu, bezmocného úžasu a bôľu, totiž nevníma ani zimomriavky, ani mráz na chrbáte, ani práve fučiaci ľadový vetrisko…Počujete zrazu nárek materí, ktorým pred očami esesák zastrelil nemluvňa, počujete ich kvílenie, keď im len tak zo zábavy roztrieskal hlavu pažbou pušky….Vidíte pred očami detský mozog vystreknutý na uniformu nemeckého vojaka a jeho rev : Judische schweine!

Na Babij Jar sa malo podľa Stalina zabudnúť.V čase jeho vrcholiaceho antisemitizmu sa vlastne o ňom nesmelo v ZSSR hovoriť.Až po Stalinovej smrti navštívil miesto tejto najväčšej masovej vraždy v dejinách ľudstva(podľa spôsobu vykonania) , Jevgenij Jevtušenko, ktorý napísal o tomto zločine báseň a rozpútal verejnú diskusiu.A v roku 1962 sa stala táto báseň motívom pre Dmitrija Šostakoviča a jeho svetoznámu 13.symfóniu.Pamätník všetkým povraždeným v Babij-Jarskej rokline bol postavený až v roku 1976.Podľa niektorých historikov tak bolo preto, lebo vyšetrovaním tohoto masakru sa zistilo, že do neho neboli popri esesákoch zapojené len 2 oddiely ukrajinskej fašistickej polície, ale aj niekoľko, v povojnovom období pomerne významných, regionálnych funkcionárov komunistickej strany.

Či fašisti, či ukrajinskí nacionalisti, či komunisti, to je dnes už v podstate jedno.Napokon jediné, čo túto bagáž odlišuje, je počet ľudských životov, ktoré majú na svedomí.

V Babom Jare dnes kvílil vietor.Ale počul som naozaj len kvílenie vetra….?